Medvecký Karol Anton: Život Andreja Kmeta

Zo Žarnovickej Huty prešiel som do tretej normálky do Štiavnice; vtedy štvrtej ešte nebolo; tu vyučoval starý pán Mrva, ktorý raz dal nám na domácu úlohu napísať celý malý švabach; zaň pochválil ma pred celou triedou, rieknuc: „Mnohí maľovali a cifrovali, ale najlepšie spravil Kmeť.“ Len pochopiť nevedel moje meno; to je vraj nie ani slovenské, ani nemecké, am uhorské. Rodčov svojich som nikdy nezarmútil, ba raz ochránil som od veľkej omrzlivosti a škody. V susednom vyhnorianskom chotáre jesto malá, ale veľmi krásna dolinka „Nevidze“, majúca veľmi dobré lúky, s ktorých brali seno pre komorské kone, mládzu predávali na koreni. Raz kúpili ju Bzeničania, medzi ktorými kamarátom bol i môj otec. V prostred dolinky stála na stľpoch veľká sieňa pod slamou, v ktorej v čas potreby štyri senné vozy pohodlne ukryť sa mohly.

Stiahnite si túto knihu zdarma: