Lippert Peter: O láske aj bolesti

Ty si! Ó, Bože, Ty si! To je najistejšia istota, ktorú o Tebe mám, Ty Temný, Ty Tajomný. Nezjavil si sa nikdy mojim očiam a moje ruky nemohly Ťa nikdy uchopiť. Ale vždy som cítil, ako keby bol pri mne ešte niekto, v nociach mojich najosamotenejších — keď som trpel, celkom sám. Ale aj vo veľkom shone Tvojho sveta, kde som bol ešte osamotenejší, i tam bol vždy ešte ktosi, koho som nemohol vidieť. Započúval som sa do temnoty a s úzkosťou i hrôzou som sa zavše ticho pýtal: Kto si ty? Vyškriabal som sa na hory svetlom zaplavené Tvojho sveta a hoci som nič iného nemo¬hol spatriť, len zavše stvorenia, mne podobné, jednako vždy som cítil, že to nemôže byť všetko. A časom dívalo sa na mňa z jasnosti poludnia čosi ako tvár, vážne a zďaleka, a jednako ku mne zamerená, tvár, ktorá bola za všetkým týmto svetlom slnečným, ďaleko za svetlom tohoto sveta — a predsa v ňom. V najplnších hodinách svojho života nemohol som nepočuť, ako prichádza ku mne ďaleký, tichý a jedinečne vnucujúci sa tón, nepochopiteľný a jednako zázračne sladký, ako volanie, ako keby ma volal niekto — aj vtedy, keď mlčaly všetky stvo¬renia. Kto ma to volal vtedy? Teraz viem, že si to bol Ty. Ty si.

Stiahnite si túto knihu zdarma: