Pavol Strauss: Mozaika nádeje

Videl som pred sebou cestu tohto sveta; bol to všade iba shon a surový boj. Tu sháňali hmotné statky z chorobnej túžby, z nenásytnosti, z nízkej vášnivej túžby a lásky k hmote, k mamone a moci, tam ich sháňali až do vyčerpania z nevyhnutnosti, ale v každom prípade bol to shon, vyčerpávajúci človeka úplne, do ostatného dychu. A človek ostal prázdny, nešťastný. Videl som úžasnú sociálnu nespravodlivosť, vykorisťovanie človeka človekom, pričom stroj, ktorý mal slúžiť ľudom na zdokonalenie výrobkov, na šetrenie ľudských síl a zvyšovanie životnej úrovne, slúžil jeho majiteľovi na to, aby ním držal v šachu robotníka. Videl som, ako vy všetci, že na jednej polovici zemegule hladovaly milióny a na druhej pálili potraviny alebo ich hádzali do mora, aby sa udržaly a zvyšovaly ceny. Videl som, ako musia talenty umierať v sociálnej biede, ak ich náhoda nevynesie, lebo tejto spoločnosti nejde a nešlo o dobrý výkon, ale o dobrý zárobok, ktorý sa z neho dá vyťažiť.

Stiahnite si túto knihu zdarma: