Lippert Peter: Rozhovory

Rozhovory sú čosi ľahkého a tichého, čo­si, čo nežne prekvitá a nepozná ťažkostí. Pre­to nie sú rozhovormi rozpravy, rozbory a vý­klady, pretože sú zámerné, sledujú ciel. Roz­hovory však spočívajú samy v sebe. Je to spo­ločný rozkvet duší, vzbudený a vylúdený spo­ločným bytím, duševné ovocie, ktoré vzni­ká z jednoduchej prítomnosti iného človeka. Ba i keď sa dvaja rozchádzajú v náhľadoch, ich rozhovor, keď sa vôbec uskutoční, je pred­sa niečo, čo je mimo ich obzvláštnych záme­rov, čo je úplne stranou od ich cieľov. Rozho­vory nemôžno hľadať, usporiadať, tobož nie vynútiť. Musia samy vyvierať z duší ako dážď z oblakov. Preto nie sú podmienené časom ani priestorom. Potrebujú prestávku, ticho, ktoré trpezlivo čaká a ničoho sa nedočká, kto­ré kráča medzi nimi ako diéta medzi rodič­mi, samo — a predsa s nimi. Shovárať sa môžu len ľudia, ktorí majú čas, čas pre seba, čo by i pre druhých mali azda celkom málo ča­su.

Stiahnite si túto knihu zdarma: