Čambál, Ondrej: Cesta do neba

Pri Ostii sedia na brehu morskom. Na loď čakajú . . .Pred nimi nesmierne more, nad nimi nebeská obloha s milionami hviezdičok. To je také krásne, že o veľkosti Boha sa rozprávajú a o radostiach nebeských. Sv. Monika onedlho po tomto večierku zomrela. — Sv. Augustín tento krásny večierok opísal a city, ktoré vtedy o radostiach nebeských precítil, vo svojej knihe: „Vyznania.“ Neskôr ako biskup z Hyppo nebol s tým spokojný, čo v tejto knihe o radostiach nebeských naznačil, a preto znovu bral pero do ruky, aby obšírnu knihu napísal o radostiach nebeských . . . Ale ako nad tým rozmýšľa, izba sa mu mimoriadnym svetlom ožiari a v stred blesku zjaví sa mu nad mieru krásna a jasná nebeská postava. Ktože to bol? Sv. Jarolím, ktorý priam vtedy zomrel. A takto ho osloví: „Augstín, čože to zamýšľaš? Ty chceš radosti nebeské opísať ?“ Nekonečnú radosť a slávu slabými slovami chceš vysvetliť? Skôr spočítaš hviezdy na nebi, listy na stromoch a piesok na brehu morskom, ako vyslovíš a vysvetlíš, čo je nebo.

Stiahnite si túto knihu zdarma: